Vývoj osídlenia

Chotár obce bol osídlený už v dávnej minulosti. Na terasách riek a potokov sa postupne objavujú prvé sídla a stále sídliská neolitických roľníkov. Z mladšej doby kamennej (4000 – 2000 rokov pred n. l.) pochádza torzo vzácnej neolitickej nádoby nájdenej v časti Luknišová, neďaleko cintorína pri stavbe štátnej cesty Prašice – Nemečky. Nález bol vtedy odovzdaný prof. Ernestovi Opluštilovi do Okresného múzea v Topoľčanoch, odkiaľ bol neskôr presunutý do Slovenského národného múzea v Martine.
Kronika obce zaznamenala aj tú skutočnosť, že v roku 1950 sa pri výstavbe štátnej cesty Prašice – Nemečky priamo v intraviláne dediny (v západnej časti) našli zvyšky starého ídliska ľudí, ktorí tu žili asi v treťom tisícročí pred Kristom. Boli tu nájdené viaceré črepy keramiky, patriace do potiskej kultúry. Okrem toho sa 10. mája 1951 na pozemku Tomáša Macku (pri dome č. 11), v hĺbke asi 80 cm, našla značne poškodená popolnicová nádoba (pravdepodobne urna z mohyly), ktorá nebola archeológmi presnejšie datovaná.
Dňa 4. 11. 1986 v polohe Lány pri Luknišovej našiel pracovník topoľčianskeho múzea archeológ PhDr. Eugen Wiedermann keramiku z obdobia staršieho eneolitu, patriacu do tzv. ludanickej skupiny. Na vrchole pravobrežnej terasy potoka Chocina, medzi dvoma výraznými jarkami pod cintorínom bolo zistené väčšie množstvo črepového materiálu a mazanice. Nález tvorilo asi 10 ks rôznej keramiky okrovočervenej a šedej farby a jeden hrubostenný črep s drsným a piesčitým povrchom.
V susedných Veľkých Hostiach, v lokalite Chrástok, na mieste už zmieňovaného pohrebiska zo staršej doby železnej, objavil historik prof. Jozef Porubský oveľa rozsiahlejšie slovanské mohylové pohrebisko, kde 15 preskúmaných mohýl pozostávalo z kostrových hrobov a len jedna mohyla svedčila o čiarovom spôsobe pochovávania. Mohyly sa tam od seba odlišovali veľkosťou a rítom pochovávania, podobne ako v Nemečekách.
Najviac vyhľadávané polohy pre založenie sídlisk Slovanov boli zväčša lokality nad sútokom potokov. Tak napríklad vznikla osada pri Jacovciach nad sútokom Chociny a Slivnice, v Prašiciach nad sútokom železnice a Potôčkov, pri Mreži nad sútokom Chociny a železnice, v Tvrdomesticiach (na tvrdom mieste) nad sútokom miestneho jarku (Eakanovho) a Chociny, takisto v Závade (sídlisko sa prv nachádzalo výlučne za vodou – za potokom, odtiaľ pôvod názvu “Zawoda”), v Malých Hostiach nad sútokom Liviny a Livinky, vo Veľkých Hostiach nad sútokom Liviny a potôčka z Vlčej doliny, v Nemečkách nad sútokom Chociny a Luknišovho jarku, no a tiež nad sútokom Chociny a Vrábeľky (Eepúšskeho potoka) na nemečkovských Lazoch. Potoky totiž tvorili prirodzenú obrannú bariéru a priestor nad sútokom vodných tokov vykazoval väčšinou dobré vlastnosti pre založenie sídla – osady.
V rokoch 623 – 624 sa Slovania usadení v naddunajských priestoroch vzopreli tvrdému útlaku zo strany Avarov pod vedením franského kupca Sama, ktorého si potom zvolili za svojho kráľa. V roku 833 došlo k spojeniu Nitrianského kniežatstva s Moravským a sformovala sa tak Veľká Morava. Práve z obdobia Veľkej Moravy pochádzajú hutné pece na tavenie železa v Prašiciach – na Duchonke, kde pôvod názvu zrejme vznikol od slova dúchať – rozduchávať, resp. vháňať vzduch do pecí. V chotárnych častiach Palierne, Jamy, Kališža a Brezina (pri zariadení Breza) na Duchonke boli objavené dve pece na spracovanie železnej rudy. Pri kopaní základov pre chatu Oskara Maninu v lete 1973 archeológovia E. Opluštil, J. Gergel a K. Handel uskutočnili záchranno – zisťovacie sondy a prieskum odkrytej deštruovanej kováčskej pece s hlinenými dýzami, zaliatymi v železnej troske. Našlo sa tam množstvo rudnej suroviny a rameno železných lupových klieští so zobákovite ohnutou čelusťou. Taktiež tu bola nájdená keramika okrovej a šedočiernej farby datovaná do 9. – 11. storočia. železná ruda sem bola dopravovaná z chotára Podhradia a zo starej Prašickej obory, resp. z časti lesa, patriaceho dnes topoľčianskej fare. Veľký kus železnej trosky (taveniny) diskovitého tvaru o 10 rokov neskôr našiel a do múzea odovzdal miestny geológ – amatér František Paluš (Fuksokoreo) z Prašíc. V chatovej osade Duchonka, na tzv. Jamách sa podarilo objaviť systém privádzacích kanálov k niekdajším hutným peciam, ako aj zvyšky stredovekých umelých vodných nádrží pre záchyt dažďovej a spodnej vody. Na stredovekú ťažbu a spracovávanie železa presvedčivo poukazujú tunajšie chotárne názvy. Stopy ťažby a spracovávania železnej rudy v 8. až 10. storočí existujú i v neďalekej Závade, rovnako tak pri Bojnej, kde na hradisku Valy boli len nedávno, okrem iného, nájdené aj železné hrivny (veľkomoravské platidlá) v počte viac ako 50 kusov.