Obec Nemečky sa nachádza pri potoku Chocina v 16. kilometri od ústia toku do rieky Nitry. Hladina prvého horizontu spodných (podzemných) vôd v intraviláne sa nachádza v hĺbke od 3 – 12 m od povrchu terénu a to v závislosti od polohy studní. Výšku hladiny určuje výdatnosť zrážok, priepustnosť (zloženie) podložia a prirodzene vodný stav na potoku, ktorý smerodajný pre kolísanie hladín pri väčšine vodných zdrojov v obci.Druhý vodný horizont sa nachádza v hlbších vrstvách neogénu, kde vodonosnú vrstvu tvoria neogénne pieskovce a zlepence, pričom v ich podloží sa nachádzajú nepriepustné íly.
V posledných desaťročiach sa v tejto oblasti vyskytujú zrážky v ročných úhrnoch 620 – 645 mm, čo v porovnaní so stavom v dvatsiatich rokoch 20. storočia predstavuje mierny, žial nepriaznivý úbytok a s tym súvisiaci pokles hladín spodných vôd. Podľa súkromných meraní spadnutých zrážok pri polesí Kulháň na veľkostatku Leopolda Haupt-stummera v medzivojnovom období sa množstvo zrážok pohybovalo v rozmedzí až 656 – 698 mm ročne, čo síce nemôžeme čiastočne zdôvodniť i rozdielnou nadmorskou výškou polesia, ale tiež už dlhšiu dobu pretrvávajúcim deficitom vlahy z prirodzených zrážok.
Vodný stok Chocina meria od ústia po prameň 28,5 km. Pramení v katasrálnom území Zlatník pod povrchom Jakubová (kóta 906 m n.m.) pri lúke nazývanej Mraznica, v nadmorskej výške 815 m n.m. asi 12 km severne od Nemečiek. Hlavný tok aj prítok tečú zo severozápadu na juhovýchod, len na dolnom úseku pod Nemečkami sa potok stáča viac na juh.
Potok Chocina sa prvý krát spomína v stredoveku v listine z roku 1235 pri ohraničovaní chotárov Topoľčian a Tovarník pod názvom „Aqua Hwzina“ v zmysle husí potok.Na otázku, prečo došlo ku zmene na Chocina , musia dať odpoveď jazykovedci. Celková plocha povodia Chociny a jej prítokov predstavuje 112,72 km štvorcových.
Od začiatku päťdesiatych rokov 20.storočia sa v Nemečkách uskutočňujú pravidelné merania prietokov a vodných stavov na Chocine pre potreby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
Zrážkové pomery za posledných tridsať rokov boli následovné: Podľa zistených údajov na zrážkomernej pozorovacej stanici SHMÚ Závada – Zľavy boli ku dňu 1.1.2002 namerané tieto priemerné mesačné zrážky: január 40 mm, február 42 mm, marec 43 mm, apríl 38 mm, máj 61 mm, jún 70 mm, júl 73 mm, august 65 mm, september 43 mm, október 58 mm, november 57 mm a december 49 mm, teda priemer bol 53 mm/mesiac a vceloročnom priemere spadlo 639 mm vody.